"Všetci respondenti sa zhodli, že ak porovnávame minulosť a
súčasnosť, bolo tu naozaj veľmi čisto, nebolo tu toľko ton odpadu ako
teraz," povedal pre TASR s tým, že čiastočne je to zapríčinené
súčasnou konzumnou dobou, z veľkej časti však i pohodlnosťou dnešnej
generácie. Ako vysvetlil, Rómovia z Podskalky neboli nikdy zručnými
remeselníkmi, v minulosti sa venovali najmä poľnohospodárstvu,
koniarstvu a nádenníckym prácam. Potraviny preto nespotrebúvali s
toľkými obalmi ako v súčasnosti, pochádzali z domácej výroby.
Keď sa v minulosti vytvoril v osade neporiadok, miestni Rómovia sa bez
rozdielu veku zapojili do vajdovej výzvy na upratovanie. "Keď sa išlo
upratovať, išli všetci. Keď sa išlo rúbať drevo, išli všetci. Keď si
niekto staval dom, pomáhali mu všetci, komunita držala spolu,"
ozrejmil Kudráč s tým, že ľudská súdržnosť a spoločná "zodpovednosť" za
obývané prostredie sa z osady začala vytrácať po roku 1989. "Zavládla
akoby ľahostajnosť, dnešné generácie sú viac lenivé, starajú sa o svoje
domy, ale len zvnútra, čo je vonku, ich už netrápi," skonštatoval.
Podľa Kudráčových slov bola v minulosti súdržnosť miestnych viditeľná aj v iných oblastiach. "Staršie
ročníky spomínajú na 'starého Bertyho', ktorý so svojou manželkou
postavil hlinenú pec a piekol v nej chlieb pre chudobnejších osadníkov
zadarmo," priblížil. Dnes už nepredstaviteľným je tiež podľa jeho
slov stretnutie detí a ich matiek pri miestnej zvonici, kde sa v
minulosti počas večerov rozprávali rozprávky. "Tí naši respondenti,
keď boli deťmi, pri tom ohni a rozprávkach zaspávali svojim matkám na
kolenách. Pre všetkých to boli nezabudnuteľné chvíle," uzavrel.
Výstupom projektu "Nie sme tu od včera dva" je sedem štruktúrovaných
rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe,
ktoré budú dostupné online na stránkach Dokumentačno-informačného centra
pri Štátnej vedeckej knižnici v Prešove.